Agility

Odo dňa zloženia skúšok SOP som sa nevedela dočkať kedy začneme chodiť s Loki na agility. Videla som pár úvodných hodín už dávnejšie a stále som si nevedela nájsť cvičisko, ktoré by ma skutočne oslovilo. Koncom roku 2015 som verila, že som našla vhodný cvičák. Tréningy mali začať na jar.

Pred veľkou nocou som volala trénerke, kedy tento rok začnú trénovať. Povedala, že sa mám ozvať po veľkej noci. No a konečne prišiel ten deň s veľkým „D“. Tešila som sa na neho mesiace.

07.04.2016 som konečne išla na úvodnú hodinu agility. S obrovským nadšením a buchotom srdca som vošla do areálu nemenovanej tréningovej školy. Na lavičke tam sedela skutočne objemná pani. Po chvíli som prišla na to, že to má byť naša trénerka. Povedala som si, že to nevadí. Agility predsa nie je len o behu so psom, ale aj o komunikácii medzi psom a psovodom. V podstate ak máte dokonalú komunikáciu tak viete dráhu zvládnuť aj bez toho aby ste sa pohli z miesta. Hovorím si, že vlastne to je super, že zdokonalíme našu komunikáciu s Loki. Keďže trénerka nie je veľmi pohyblivá, tak určite má dokonalú komunikáciu so psami.

Od úvodnej hodiny som veľa nečakala. Zoznámili sme sa, my a aj naše psy. Loki som mala stále na vodítku, napriek tomu, že ostatní psíci sa hrali.

Zrazu som začula vrčanie a pišťanie. Všetci sme sa otočili ku klbčiacim sa psom. Jeden z nich bolo sedem mesačné šteniatko a druhý starší border teriér, ktorý patril trénerke. Nevidela som ako k tejto potýčke prišlo. Možno šteniatko spravilo niečo naozaj nevhodné a starší pes mu ukázal kde má miesto. Nechcela som sa do toho miešať. Pani trénerka po svojom teriérovi len kričala. Pes ju však evidentne ignoroval. Hrýzol to šteňa ďalej a ďalej. Po chvíli sa trénerke podarilo postaviť a priam nadpozemsky pomaly sa presunula k bijúcim sa psom. Svojho border teriéra chytila za chvost a stiahla ho dole zo šteniatka. Vynadala mu, zatrepala ním a pripla si ho na vodítko. Šteniatku sa našťastie nič nestalo. Jediný úraz mal napokon tento jej pes. Oko sa mu zalialo krvou.

Ako keby sa nič nestalo pokračovalo sa v rozoberaní toho kedy budú tréningy a čo a ako atď. Ku koncu sa ma pani spýtala či naozaj nechcem moju Loki pustiť aby si trochu zabehala a pohrala sa s ostatnými. Keďže to vyzeralo, že ostatné psy sa nebijú, tak som ju pustila. To bola radosť. Behala ako o dušu. Celé to bolo vtipné, pretože tam bola najväčšia a najrýchlejšia. Bežala Loki a za ňou húf menších psíkov. Cvičiteľka pustila svojho druhého border teriéra, ktorý sa okamžite a bez akéhokoľvek dôvodu zavesil na moju Loki. Loki je skutočne submisívna a tak si ihneď ľahla na zem. Pes ju však hrýzť neprestal. Pani zase len posediačky vykrikovala na psa, ktorý ju rovnako ako ten prvý, úplne ignoroval. Pohla som sa smerom k Loki spolu s výkrikom: „Loki ku mne!“ Loki napriek tomu, že mala na boku zavesenú malú obludu prišla ku mne. „Loki ľahni!“ Bez akéhokoľvek problému si Loki ľahla na zem. Chytila som šialeného teriéra za kožu a odhodila som ho trénerke k nohám. Tá ho dala na vodítko a rovnako ako tomu prvému vynadala mu a zatrepala s ním. Loki som si dala na vodítko a prezrela som ju či ju náhodou nepohrýzol do krvi. Vďaka bohu nič, len vytrhaná a oslintaná srsť.

Trénerka nemala ani len toľko v sebe aby sa mi ospravedlnila. Nikdy som nezažila aby tréner na cvičáku nemal zvládnutých svojich psov. Ako môže potom trénovať iných? Nie je snáď základ vedieť ovládať svojich? Ako by som sa s Loki, ktorá je veľkou a neodlučiteľnou súčasťou môjho života, mohla zveriť do rúk takémuto človeku?

Takéto niečo som nezažila ešte na žiadnom cvičáku. Zdalo sa mi kade tade, že majú neprofesionálny prístup, ale toto bol čistý extrém. Viac tam na tréning už určite nepôjdem.

Naschvál neuvádzam žiadne mená, no keď chcete začať chodiť na agility a chcete sa tejto škole vyhnúť, môžete mi napísať na mail, bez najmenších problémov Vám poviem o koho išlo. Myslím si, že s takouto skúsenosťou je potrebné sa podeliť.