CANIS LUPUS - VLK DRAVÝ

Canis lupus – vlk dravý. Predchodca našich domácich miláčikov, všetkých našich psíkov, ktorí sú nám vernými spoločníkmi už tisícročia.

Ako mnohí ľudia, tak aj ja som sa podpísala pod petíciu za nulovú kvótu na odstrel vlka (už nie prvú). No napriek snahe množstva ľudí nebola ani pre loveckú sezónu 2019/2020 určená nulová kvóta, bola iba znížená na 35 vlkov. Tento stav sa naplnil 12.12.2019 a od 12:00 kvôli naplneniu kvóty zastavili lov vlka v tejto loveckej sezóne. Veľmi zlá správa je už tá, že sa vôbec nejaká kvóta stanovila, ešte horšia, že sa aj naplnila a viac než tragická je správa z Chočských vrchov. Keď som čítala, že zavraždili (schválne píšem zavraždili, pretože to nič iné ako vražda nie je) celú rodinu (áno píšem rodinu, pretože výraz svorka je u vlka nepostačujúci – žijú v primitívnych zoskupeniach ako kedysi my ľudia – v rodinách) a nechali žiť len dve osem mesačné šteniatka, ktoré sú takto odsúdené na smrť, tak som len tajne dúfala, že ide o veľmi zlý a nevkusný vtip. Bohužiaľ tomu tak nie je. Týmto dvom šteniatkam zabili celú rodinu, dospelých vlkov, ktorí ich mali učiť ako žiť a ako prežiť. Teraz nemajú vzor a sú odkázané len samé na seba. Ba dokonca je veľmi pravdepodobné, že sú odsúdené na smrť, na pomalú krutú smrť, bez svojich rodičov, bez svojej rodiny, na smrť, ktorú spôsobí to, že sa nemali šancu naučiť loviť. A bez lovenia, nie je potrava a bez potravy je hlad, hlad, ktorý môže trvať až kým sa nezmení na smrť. Dlhú mučivú smrť od hladu. Ani najväčšiemu nepriateľovi by som také niečo nepriala. No dotyční, ktorí im zabili všetkých dospelých jedincov, ich takto odsúdili.

Nerozumiem tomu, že čítam v článkoch ako sa kompetentní oháňajú s tým, že kvótu stanovujú na základe odborných štúdii a názorov odborníkov. Akých odborníkov? Poľovníkov? Prepáčte, nejdem hádzať všetkých do jedného vreca, to nie, medzi všetkými sa nájde niekto normálny a niekto kto sa proste trochu vymyká. To tu riešiť nechcem. Stále verím, že existuje veľa poľovníkov, takých akých si pamätám z príbehov, keď som bola dieťa. Ale vďaka poľovníckym fóram a viacerým vyjadreniam poľovníkov, na týchto fórach, vnímam, že pre mnohých poľovníkov je najväčším snom vystreliť na šelmu takého formátu ako je vlk, zabiť ho a tešiť sa z mŕtveho tela, ktoré považujú za veľmi cennú trofej.

Z niektorých príbehov, ktoré boli zverejnené na týchto fórach mi je neskutočne zle. Veľmi dlho som bola presvedčená o tom, že poľovník, keď už naozaj musí loviť, by sa mal snažiť akékoľvek zviera streliť tak, aby čo najmenej trpelo, aby, ideálne, padlo po jednej strele. No vďaka tomu, že som sa pred rokmi začala zaujímať o vlkov, na základe čoho som sa dopracovala aj k poľovníckym fóram, som prišla na to, že to tak nie je. Dva články mi veľmi utkveli v pamäti. Bohužiaľ odkazy na tieto príspevky do poľovníckych príbehov záhadne zmizli. Zrejme, keďže ide v poslednej dobe a ostro sledovanú tému, museli takéto príspevky z fór odstrániť (kto vie...). Napíšem teda v skratke ako si to pamätám: Spomínam si na prvý článok z pred pár rokov, ktorý bol zverejnený na poľovníckom fóre, kde poľovník opisoval svoj lov vlka. Plakala som. Nie preto, že by to bolo také dojímavé, ale preto, lebo mi bolo ľúto vlka, ktorý sa stal obeťou toho tvora, ktorý si hovorí človek (niekedy nerozumiem prečo niečomu dobrému hovoríme, že je to ľudské a niečomu hroznému, že je to zverstvo – niekedy mám pocit, že by to malo byť opačne, lebo mnohých odporných činov je schopný len človek a u zvierat je to presne naopak). Opisoval tam ako sedel na posede a ako ho zbadal, ako ho naschvál trafil do krížovej oblasti, ako sa tešil z toho, že tento vlk za sebou ťahá zadné nohy, že sa stále snaží ujsť, aj keď sa nevie postaviť na zadné nohy. Opisoval tam, že ako dlho ho nechal takto ísť, aby sa vytrápil a som celkom rada, že si nespomínam ako dlho trvalo kým ho konečne, po tomto mučení, zabil. Písal tam aký z toho bol vzrušený. Prepáčte mi za to, že tu zverejním aj svoj názor, ale toto sa mi normálne nezdá, toto sa mi zdá byť úchylné a absolútne nenormálne a teda vôbec nie v poriadku. Fuj!!! V druhom článku, poľovník rovnako opisoval svoje neskutočné vzrušenie, od ktorého sa priam chvel. Vlka strelil z veľkej vzdialenosti, ktorú ako sám uvádza, odhadoval na 300 metrov. Keď to boli však odmerať prišli na to, že to bolo dokonca na vzdialenosť 425 metrov (údaje, ktoré uvádzam som ponachádzala v rôznych článkoch na internete, kde boli použité jedna – dve vety z poľovníkovho príbehu, kompletný príspevok zmizol, rovnako ako aj ten predtým). Čítala som k tomu aj vyjadrenia niektorých iných poľovníkov (veľa ich nebolo), ktorí tvrdili, že strieľať na takú vzdialenosť, nie je štandardné. Mnohí sa však tomuto „alfa samcovi“ klaňali za jeho „bystrozrak“. Pravda je o to smutnejšia, že tohto vlka delilo od chránenej zóny Územia európskeho významu Malá Fatra približne 770 metrov. Patril k rodine vlkov, ktorá žije v celoročne chránenom území. Ten vlk to však nevedel a tak mal smolu, zaplatil životom za to, že sa snažil loviť a kvôli tomu vybehol za hranice svojho bezpečného územia.

Šokuje ma aj to, že nikto nerieši diskusie na týchto fórach, kde sa debatuje o tom, že ak stanoví štát nulovú kvótu na odstrel vlka, tak tým dotlačí poľovníkov k pytliactvu. V takomto prípade sa pýtam, nie je to verejné priznávanie sa k trestnému činu pytliactva, minimálne teda v štádiu plánovania? Takže ako to je? Schváli sa nejaká kvóta a vlastne nikto nevie či sa zastrelilo „len“ toľko zvierat, koľko sa stanovilo? Ako by mohol byť poctivý poľovník dohnaný k pytliactvu? Kto mi, prosím Vás, toto vysvetlí? Ak sa raz stanoví kvóta na odstrel nejakého zvieraťa a naplní sa, tak každý ďalší odstrel by mal byť považovaný za pytliactvo. Mýlim sa snáď? Rovnako tak, ak sa stanoví nulová kvóta, tak každý jeden odstrel by mal byť pytliactvom. Citácia z jedného takéhoto príspevku od nemenovaného prispievateľa (nechcem tu nikoho konkrétne označovať): „Nedá mi nespýtať sa: a nie je to tak náhodou preto, lebo pribrzdení ochranári nastavili podmienky lovu vlka (najmä príliš krátkou dobou lovu) tak, že to u väčšiny poľovníkov vyvoláva nutkanie k spáchaniu nelegálneho odstrelu, čo je pre vlka osobitne nebezpečné v čase rodenia a odchovu vĺčat?!“ Kľudne ma opravte ak sa mýlim – ale tvrdenie, že „to u väčšiny poľovníkov vyvoláva nutkanie k spáchaniu nelegálneho odstrelu,...“ u mňa budí dojem, že poctiví poľovníci sú minulosťou, že tu miesto nich máme asi pytliakov, teda pardon „iba väčšinou“. Podľa článku z roku 2017 bolo na Slovensku v tom roku 62 000 poľovníkov – koľko je potom z nich tá väčšina, ktorá má nutkanie spáchať nelegálny čin? Už polovica by bola viac než dosť... (a domnievam sa, že by tam nemal byť žiaden taký, ani jeden...)

Pýtam sa, keby bola stanovená nulová kvóta na odstrel vlka – neprišli by niektorí poľovníci na to, že ak by ho napriek tomu odstrelili, že sa nemajú kde chváliť? Že nemôžu „svoj úlovok“, „svoju trofej“ zdieľať na poľovníckych fórach a sociálnych sieťach? Bavilo by ich to aj tak? Veď áno, vziať život živému tvorovi pre zábavu a prestíž, ktorého stvorila Matka Príroda, je tak typicky ľudské. Či by to robili aj tak, len pre akési svoje vnútorné potešenie? Fungovali by teda takým princípom ako bolo rovnako zverejnené na nemenovanom poľovníckom fóre – čosi v zmysle zabiť a zakopať resp. zabiť a nikdy sa nepriznať? Krásne, to pre mňa potom nie sú poľovníci, ale obyčajní vrahovia. Môj názor nebudem rozhodne nikomu vnucovať, nech si ho spraví každý sám.

 Zaujímalo by ma či niekto z tých čo schvaľujú kvótu na odstrel, čítal nejakú odbornú literatúru o vlkoch, ktoré sú podložené výskumami a štúdiami skutočných odborníkov, či si niekto z nich pozrel nejaký dokument o tejto psovitej šelme obývajúcej naše lesy. Keby tak spravili všetci, ktorí majú pri schvaľovaní kvóty hlas, som presvedčená, že by to vyzeralo úplne inak. Štúdie (všetky jednohlasne) hovoria, že vlci fungujú na samoregulácií – čo znamená, že nie je možné aby sa premnožili. Ich počty závisia od veľkosti územia a od množstva koristi. Takže nie je možné nikdy hovoriť o ich premnožení. Či túto kvótu schvaľujú hlavne také typy ako som uvádzala vyššie – čo na fórach píšu nechutné príbehy o ich radosti, nadšení a vzrušení zo zabitia tejto majestátnej psovitej šelmy?

Za posledné dni som z rôznych médií zachytila, že vlci priemerne spôsobia ročne škody na hospodárskych zvieratách vo výške 40 000,00€. Aby ste si nemysleli, že som nejako zaujatá uvádzam aj najvyššiu sumu, ktorá bola vyčíslená za škody spôsobené vlkom 1,29 mil. € - tu chcem však podotknúť, že toto nie je suma, ktorá predstavuje škody len na hospodárskych zvieratách, uvádzalo sa tam, že sú to škody aj na lovnej zveri (Teda na jelenej zveri, srnčej zveri, diviakoch, danieloch a muflónoch – toto je tiež vec, ktorej celkom dobre nerozumiem. Keďže vlk, ako každý iný živý tvor, potrebuje pre svoj život potravu, tak loví. Loví to čo potrebuje pre svoj život. Čo skonzumuje a spotrebuje. Nerozumiem teda tomu ako niečo prirodzené môže spôsobovať škody – kto a ako a na základe čoho tieto škody vyčísluje?). No málokedy sa v takýchto médiách spomína to, že srnčia, jelenia a diviačia zver spôsobuje poľnohospodárom škody šplhajúce sa k desiatkam miliónov € - pre zaujímavosť uvádzam čísla z internetu, našla som to celkom pekne rozpísané – v roku 2015 to bolo cca 12,2 mil. €, v roku 2017 cca 15,5 mil. € a v roku 2019 sa to zatiaľ odhaduje na 20 mil. €. Z toho dôvodu, že je premnožená, že jej hubíme prirodzeného predátora, že človek nie je schopný to držať pod kontrolou, tak ako príroda. Lenže človek si nedá povedať a tvári sa, že je nad všetko, nad prírodu, nad Matku Zem. Lenže to tak nie je. A dovolím si domnievať sa, že je najvyšší čas, aby na to človek prišiel. Lebo keď zničíme celú našu planétku, tak ako ju ničíme, tak hubíme aj samých seba. Na to určite nik nemyslí – že všetko so sebou súvisí, že všetko je prepojené, že keď pôjde príroda a naša planéta ku dnu, pôjdeme na to dno spolu s ňou.

Snažila som sa vypátrať na internete z viacerých zdrojov aspoň odhadované stavy jelenej, srnčej a diviačej zveri, danielov a muflónov a samozrejme aj vlkov. Čísla, ku ktorým som sa dopátrala sú nasledovné: jelenia zver 33 985 jedincov (údaj z roku 2019), srnčia zver 25 856 jedincov (údaj z roku 2018), diviaky 41 723 jedincov (údaj z roku 2018 + tu sa udávalo aj to, že bol hlásený odstrel 59 253 jedincov), daniele 22 146 (údaj z roku 2018) a muflóny 13 276 (rovnako údaj z roku 2018). Čo sa vlkov týka našla som nasledovné údaje: za rok 2006 sa počet vlkov na území Slovenska odhadoval na 84 – 384 jedincov, v roku 2016 na 444 jedincov, v roku 2017 na 300 – 600 jedincov a pre rok 2019 som našla iba jeden údaj, ktorý znel „viac ako 400 jedincov“.

Sú krajiny, kde už pochopili, že ak nechajú prírodu prírode, tak to dopadne oveľa lepšie. Bohužiaľ Slovensko medzi tieto krajiny nepatrí.

Vlk je dôležitou súčasťou prírody, závisí od neho mnohé, ale ľudia to nevidia. Mnohí v ňom stále vidia netvora z Červenej čiapočky a z hororov o vlkolakoch. Nevedia kde je skutočná pravda o tomto stvorení. Sú zase aj mnohí takí, ktorí ho vidia cez ružové okuliare a nechcú si pripustiť, že je to predátor, lovec, šelma, ktorá loví a zabije a zožerie. Na rozdiel od človeka však loví to čo potrebuje k prežitiu a zužitkuje skoro všetko – čo sa o človeku, o tom dokonalom, mysliacom tvorovi, povedať nedá. Ani jeden pohľad nie je správny. Treba ho vnímať komplexne. Je to úžasný, živý tvor, veľmi prispôsobivý, neskutočne inteligentný, stratég, rodinne založený, lovec a predátor, ale rozhodne zase nie netvor a ničiteľ.

Viete o tom, že vlk je natoľko plachý, že aj to čo o ňom vieme je veľmi málo? Že mnohé, čo sa o ňom doteraz vedelo, bolo založené iba na výskumoch, ktoré sa robili s vlkmi v zajatí a nie s voľne žijúcimi? Viete, že skutoční odborníci prišli na to, že správanie sa vlka v zajatí a vlka, ktorý žije voľne v prírode sa veľmi odlišuje? A tým, že ho poriadne v prírode nevieme nájsť, tak o ňom vieme len veľmi málo?

Skúšala som sa v oblasti, kde sa údajne vlky vyskytujú, pýtať domácich či niekedy videli vlka, odpovedali jednohlasne – NIE. Nikto z nich ho nevidel, nikoho teda vlk nijako netrápil, trápili ich hlavne diviaky, srny a jelene, ktoré im chodili obžierať úrodu.

Odporúčam všetkým sa nad sebou zamyslieť či to je tak ako to má byť. Odporúčam tým, ktorí schvaľujú kvóty na odstrel vlka dravého aby si prečítali aspoň pár publikácii o tejto úžasnej bytosti (zaujímalo by ma koľko z týchto ľudí patrí medzi tých, ktorí by si do vlka chceli streliť – som presvedčená o tom, že túto kvótu by mali schvaľovať odborníci a teda ani nie poľovníci a ani nie ochranári, ale nezaujatí odborníci na danú problematiku). Chcela by som aby sme si my ľudia uvedomili, že nie sme jediní čo prežili, čo sa prispôsobili zmenám, nie sme jediní, ktorí to všetko zvládli, sme len spolupútnici mnohým iným druhom.

Dokonca mi napadá ešte takáto maličkosť – poznáte výraz „vlčie deti“? Ak nie, veľmi rada ho v krátkosti vysvetlím. Ide o deti, ktoré sa buď stratili, alebo ich niekto zanechal v lese/v džungli. Týchto prípadov je celkom dosť. Ujali sa ich rôzne tvory, tým chcem povedať, že nie ľudia (boli prípady, že sa ich ujali vlci, opice, medveď, tiger,...). No napokon dostali takéto deti označenie „vlčie deti“ – skúste hádať kvôli čomu J Lebo najviac prípadov bolo takých, že sa ich ujali práve vlci. Že sa o tieto deti starali ako o vlastné potomstvo, napriek tomu, že nie sme ani len príbuzným druhom. Kde je teda tá krvilačná beštia!? Nemal by taký netvor, ako je vlk veľmi často vnímaný, zožrať bez ľútosti bezbranné dieťa, ktoré nájde opustené v lese? Keby to tak bolo, tak by boli nesporne hrôzostrašné príbehy o vlčej krutosti a krvilačnosti pravdivé. Lenže on sa toho dieťaťa, ktoré ani vzdialene nepripomína žiadnu psovitú šelmu, ujme. On ho vychová, on mu dá jesť, dá mu domov, dá mu rodinu. Kde je v tomto vidieť nejakú krutú beštiu? Nech sa snažím akokoľvek, ja ju v ňom nevidím. Vidím neskutočne citlivú bytosť, ktorá do svojho „domu“ dovedie úplného cudzinca, príjme ho a stará sa oňho tak, ako by bol skutočným členom vlčej rodiny. Nemyslím si, že existuje veľa ľudí, ktorí by boli ochotní spraviť niečo také. No vlk to spraví.

Už toľko druhov vlka je vyhynutých – prevažne neprirodzene, prevažne lovom, prevažne honbou človeka za prízrakom temnoty, za ktorý vlka považuje. Veľmi by ma zaujímalo, kde presne vznikla táto nevraživosť voči tomuto tvorovi. Je pre mňa tak trochu záhadou to, že nesmierne veľa negatívnych a temných vlastností sa pripísalo práve vlkovi. Nepoznám žiadneho viac ľuďmi nenávideného tvora ako je vlk. A nerozumiem prečo. Mám pocit, že sme do neho odzrkadlili najhoršie ľudské vlastnosti, bez toho aby sme ho poznali a nepoznám dôvod, prečo to tak je.

Napadá mi však jedna možnosť, ktorá mi prešla hlavou na základe publikácii, ktoré som mala možnosť čítať. Človek sa vlka bojí, lebo sme si niečím veľmi podobní. Viac podobní než s ktorýmkoľvek iným živočíšnym druhom na Zemi (nemyslím teraz fyzicky, ale niečím priam duchovným, niečím v správaní a konaní a pod.). Človek sa možno vlka bojí z toho dôvodu, že keby nebolo ľudí, tak by dosť možno, tým „najvyššie postaveným stvorením“ bol vlk, a teda nie človek, ako tomu teraz je. Nemôže tá ľudská nevraživosť voči tomuto jednému konkrétnemu druhu spočívať práve v niečom takom? Že človek sa cíti byť ohrozený tvorom, ktorý žije v rodinách, ktorý je učenlivý, inteligentný atď.? Myslím si, že to stojí za zamyslenie...

Chcem veriť, že budem môcť svojim deťom hovoriť, že v našich lesoch sú vlky. Nechcem aby som im musela hovoriť, že kedysi v našich lesoch žil taký tvor... Nechcem aby mi moje deti hovorili, že si vymýšľam, že také stvorenie nemohlo existovať, nechcem aby ho považovali za bájnu bytosť akou je jednorožec a drak... Nechcem aby vlci u nás skončili ako nosorožce tuponosé, o ktorých záchranu sa teraz vedci snažia. Nakoľko sa to nechalo zájsť do takého extrému, že žijú posledné dve samice tohto druhu. Chcem aby vlci stále žili na Slovensku. Priznajte si – koľko z Vás videlo vlka na živo vo voľnej prírode?

Vyzývam takto kompetentných, že ak sa im nechce čítať aby si pozreli aspoň tento krátky dokument, ktorý si dovoľujem zdieľať:

https://www.youtube.com/watch?v=7E8DZYeMMiA&t=2s

Možno aspoň tento krátky dokument im ukáže ako to naozaj je. Aký citlivý je systém prírody, ako všetko so všetkým súvisí. A aké postavenie v tom všetkom má práve vlk. Aj keď nie je tento dokument zo Slovenska, prírodný systém je rovnako citlivý všade na Zemi.

Je mi ľúto, že neviem našej prírode pomôcť viac, ako takýmito výkrikmi, ako je tento článok. Ľudia! Slovensko! Zobuďme sa!!! Rúbeme si naše lesy, ničíme všetko okolo, zabíjame, devastujeme, rozosievame okolo seba iba smrť a ničotu. Čo po nás zostane? Len popol a prach? Naše lesy patrili medzi tie najkrajšie a teraz je v nich neskutočne veľa holorubov, mnohé druhy živočíchov čo tu žili, tu už nežijú, lebo im ľudia zničili prirodzené prostredie, alebo ich proste, len tak bez rozmyslu, vyhubili. Zastavme to! Prosím Vás! Verím, že sa nám to s vlkmi podarí, že to bude prvý krok k zlepšeniu u nás. Prvý krok k zlepšeniu v našej krajine. Keď veľa ľudí spraví niečo málo môže z toho vzniknúť veľmi veľké dielo. Veď aj jedna kvapka, ktorá padne do oceánu, rozvíri hladinu. A celé obrovské, rozsiahle moria a oceány sú tvorené kvapkami. Tak sa staňme tými kvapkami, ktoré začnú hýbať s tými ostatnými a pomôžu im pochopiť. Pomôžu im nájsť správnu cestu.

Videl niekto z Vás dokument zo Slovenska – dokument s názvom Vlčie hory? Filmári natáčali tento dokument tri roky, tri roky putovali horami a lesmi Východných Karpát, pátrali po vlkoch a samozrejme aj iných zvieratách. No najmä po vlkoch, veď už názov „Vlčie hory“ evokuje to, že by ste mali na každom kroku do tohto tvora vraziť – no nie je to tak. V celom tomto dokumente vlka akurát tak zahliadnete na pár sekúnd, to je všetko. Vo Vlčích horách, je skoro nemožné vlka nájsť!!! Verím, že pre filmárov bol aj tento pár sekundový zážitok neskutočný a určite im navždy zostane silne vrytý do pamäte. Ak je teda vo Vlčích horách tak veľa vlkov, ako je možné, že keď po nich cielene pátrali, mali problém ich nájsť? Existujú len dve možnosti – nie je ich tam veľa, ale práve naopak máličko. Alebo sú vlci naozaj tak obozretní voči človeku, že sa mu vyhýbajú najviac ako sú len schopní. Myslím si, že aj to o niečom svedčí. Prosím všetkých, skúste sa nad týmto mojim článkom aspoň trošku zamyslieť. Zamyslieť sa nad tým, či ste v týchto pár riadkoch našli aspoň kúsok pravdy...

Úplne na záver si ešte dovoľujem zdieľať „trilógiu článkov“, ktoré rozhodne stoja za prečítanie a preto ich vrelo odporúčam J (a nejde v nich iba o vlkov):

https://zurnal.pravda.sk/reportaz/clanok/526740-lov-selmy/

https://zurnal.pravda.sk/reportaz/clanok/527836-krehky-domov-selmy/

https://zurnal.pravda.sk/reportaz/clanok/528558-selma-sa-prebudza/