Sama mám doma merle fenku (konkrétne blue merle), hlavne preto má téma merle veľmi zaujíma. Rozhodla som sa o merle čo to napísať, pretože som sa stretla s mnohými ľuďmi čo o tejto problematike vôbec nič nevedia a niektorí pritom majú doma merle psíka. Text som sa snažila napísať čo najjednoduchšie aby bol ľahko pochopiteľný každému. Verím, že Vás o niečo obohatí.

Na úvod

Sfarbenie merle nie je vlastne farba, je to vlastne zriedenie resp. zosvetlenie pôvodnej farby. Prejavuje sa typickou strakatosťou, kde sa miesta riedeného pigmentu striedajú s miestami nezriedenej základnej farby.

Gén zodpovedný za tento typ sfarbenia, patrí medzi gény, ktoré kontrolujú modifikáciu a riedenie základnej farby srsti. Jeho účinok nie je na orzdiel od ďalších „riediacich“ génov rozložený rovnomerne po celej srsti, škvrny sú len na niektorých miestach, môžu byť roztiahnuté aj po celej srsti. Merle gén má vplyv aj na farbu očí. Jedinci, ktorí majú vo svojej genetickej výbave tento gén, môžu mať okrem jantárových a hnedých očí aj modré oči, môžu mať tiež modré segmenty v inak sfarbenom oku, alebo môžu mať tiež každé oko inej farby.

O merle géne máme veľa vedeckých poznatkov, ale to ako sa prejaví, ako veľmi bude srsť nositeľa „merle“, o tom už toho toľko nevieme, pretože rozmiestnenie ovplyvňujú zase iné gény.

Gény ovplyvnené touto mutáciou sa označujú veľkým písmenom „M“, gény, ktoré nie sú poškodené „m“. Čo vlastne znamená, že či pigment v srsti je alebo nie je rozriedený.

Pri merle jedincoch existujú dve varianty: môže ísť o „Mm“ jedinca (merle heterozygot) a MM jedinca (merle homozygot). Jednoduchšie povedané má buď jednu alebo dve merle alely. Písmeno „m“ je skratka pre jednofarebnú alelu – recesívnu a „M“ je skratka pre merle alelu – dominantnú.

Väčšina merle zvierat v chove je heterozygótna v danom znaku, ich genetická výbava je „Mm“.  Merle psi sa môžu vyskytovať v mnohých variantoch – najčastejšou je blue merle a red merle, ale dá sa povedať, že každá farba môže mať svoju merle verziu a každý pes môže mať merle znakov rôzne množstvo. Merle gén je dominantný, čo znamená, že vždy sa na danom jedincovi prejaví, no rôzne množstvo znakov osciluje od prevahy merle (pes je merle skoro celý) až po množstvo takmer neviditeľné (na pohľad by sme ani nevedeli, že ide o merle jedinca – skryté resp. cryptic merle) a práve títo jedinci môžu byť z genetického hľadiska nebezpeční.

Preukázalo sa, že na merle gén je viazaný viditeľne vyšší výskyt hluchoty a očných porúch než u zvyšku populácie. Aby pes mohol byť merle, stačí aby jeden z rodičov bol merle heterozygot. Problém sa prehlbuje v prípadoch, kedy vzniká merle homozygot – vzniká najčastejšie spárením dvoch merle heterozygotov, čo sa môže stať buď z dôvodu neznalosti základnej merle problematiky, alebo v prípade, že jeden z rodičov je skrytý (cryptic) merle, alebo v hlúposti (niektorí ľudia experimentujú čo to spraví, alebo jednoducho chcú homozygótnych potomkov). Merle homozygot často označovaný termínom „double merle“ má šance na problémy so sluchom a očami výrazne väčšie.

Na zistenie toho či je alebo nie je pes nositeľom merle alely existujú testy. Čo má hlavné využitie na poli plemenitby. Najväčším profitom testov je fakt, že pomáhajú odhaliť skryté merle.

Non-merle, solid

Ide o jedince sa genotypom „mm“. Nemá žiadnu vlohu pre riedenie, nenesie ani jednu merle alelu. Pigment v jeho srsti je jednotný, tiež označovaný ako „solid“. S merle génom nemá vôbec nič spoločné a teda ani nemôže predať vlohu pre riedenie svojim potomkom.

Cryptic merle, skryté merle

Cryptic merle alebo tiež skryté merle je pes s genotypom „mM“, ale na jeho srsti nie je možné rozoznať riedenie. Sú to jedinci, ktorí neprejavujú alebo len veľmi slabo riadenie farby, čo má za následok, že sú mylne považovaný za non-merle. V chove merle je teda potencionálne nebezpečenstvo, ktorému je však možné predísť. Je potrebné skutočne dôkladne prezrieť všetky, na prvý pohľad, non-merle šteňatá či niekde nemajú hoc aj miniatúrne zriedenie farby. Ak majú označený budú ako skryté/cryptic merle. Nebezpečenstvo je v tom, že neskôr sa v dlhej srsti môžu farby skryť a ak nie je takýto jedinec v rodokmeni vedený ako merle, môže prísť ku spojeniu s iným cryptic merle ale dokonca aj s merle jedincom, čo môže vo vrhu spôsobiť double merle. Tiež v prípade v spojení s non-merle jedincom môže prekvapivo prísť vo vrhu k merle šteniatkam.

Merle

Jedinec s genotypom „Mm“. Takýto jedinec nesie jednu merle alelu a zriedenie sa na ňom už prejaví. S 50% pravdepodobnosťou predáva túto vlohu aj svojim potomkom.

Double merle

Double merle je jedinec s genotypom „MM“ – obe alely sú merle dominantné. Vzniká s 25% pravdepodobnosťou pri spárení dvoch merle jedincov „Mm“. Vtedy nastáva čosi ako „zdvojené riedenie“, na tele a srsti sa objavuje veľa bielych znakov. Okrem množstva bielych znakov, môže double merle spôsobovať hluchotu či už čiastočnú alebo úplnú. Taktiež sa u takýchto zvierat môžu prejaviť poruchy zraku – zmenšená očná buľva (mikroftalmia), obmedzená schopnosť videnia alebo úplná slepota, chýbajúca časť dúhovky alebo sietnice (kolobom), rôznofarebná dúhovka (heterochromia iridium – nemý vplyv na kvalitu videnia), anomália reprodukčného a tráviaceho systému, kostry a srdca. Takéto krytie sa výrazne neodporúča. Existuje názor, že krytie dvoch merle jedincov je v poriadku, v takom prípade, že aspoň jeden z nich má výrazne veľké platne nezriedenej farby alebo má v rodokmeni veľa solid jedincov – toto tvrdenie je úplne nezmyselné. Genotyp merle jedinca je vždy rovnaký, bez ohľadu na predkov či veľkosť platní – aj cryptic merle je genotypovo totožné s „klasickým merle“.  Ak je jedinec merle, vlohu pre merle jednoducho nesie a „riziko prenosu“ riedenia na potomkov sa nijako nezníži. Rovnaké to je aj u non-merle jedinca, ktorý pochádza zo spojenia s jedným alebo s dvoma merle psov – ak je pes preukázateľne solid, neexistuje žiadne väčšie riziko pri jeho spojení s merle psom, samozrejme musí byť preukázané, že nie je cryptic merle.

Merle a sluch

Aby zviera počulo musia byť bunky vo vnútornom uchu pigmentované, ak to tak nie je sú „biele“, tak nervové zakončenia v týchto bunkách v priebehu pár prvých týždňov života atrofujú a zviera stráca schopnosť počuť (buď čiastočne, alebo úplne). Postihnuté môže byť len jedno ale aj obe uši. Ide o to či zriedenie trafilo do kanálu vnútorného ucha alebo nie a zapríčinilo tak úbytok prípadne úplnú absenciu pigmentu. Život s čiastočne hluchým alebo hluchým psom je síce možný, ale ruku v ruke s ním prichádzajú rôzne problémy a úskalia.

Merle a zrak

Aj u merle heterozygotov ale aj u homozygotov pozorujeme zvýšený výskyt vrodených očných porúch. Pri homozygotoch je opäť situácia vážnejšia. Farba oka vo väčšine prípadov nehrá žiadnu úlohu. Tieto poruchy sú často mnohopočetné. U jedného jedinca ich môžeme nájsť viac a môžu sa objavovať od ľahkých problémov s videním až po úplnú stratu zraku. Najčastejšou chybou merle jedincov je mikroftalmia (malé oko, môže úplne chýbať), rôzne chyby zreníc – nepravidelné tvary, subluxovaná zrenica a pod. Poruchy môžu byť viditeľné na prvý pohľad, no nie všetky – preto konečný verdikt môže vyniesť až veterinár.

Kúpa merle šteňaťa

Ak uvažujete o kúpe merle šteniatka, tak sa zaujímajte o genetickú históriu konkrétneho psa. Čo najskôr mu nechajte spraviť vyšetrenia očí a uší. Rozhodne sa ale nákupu takýchto šteniat netreba brániť, úplne stačí aby ste poznali riziká a dávali na ne pozor. Koniec koncov aj non-merle šteňa môže mať celú radu vrodených problémov.

Zdroje

Ako zdroj som využila viacero internetových odkazov a blogov - snažila som sa dať dohromady to najpodstatnejšie, aby ste sa mohli dobre oboznámiť s problematikou riedenia, s merle.

Krytie s merle a bez merle a výsledok krytia