Rozprava o tolerancii

04.02.2017 21:26

My psíčkari často voláme po tolerancií od ostatných ľudí. Áno, budem veľmi rada, keď nás všetkých začne celá spoločnosť tolerovať. Ale nemali by sme začať od seba? Práve od seba, aby sme boli skvelou inšpiráciou pre ostatných? Hovorím o večných svároch týkajúcich sa voľne pobehujúcich psov a ich poslušnosti a taktiež o psích exkrementoch. Začneme teda pekne po poriadku:

Psie exkrementy

Najväčším problémom je zrejme psí trus. Konkrétne dnes ráno som bola priam zhrozená! Neprešla som snáď ani 200 metrov po ulici neďaleko centra mesta. Poznáte takéto ulice – popri dome je chodník, vedľa chodníka úzky pás trávnika so stromami, obrubník a cesta pre autá. Počas tých pár metrov čo som prešla som narátala presne 42 hromádok!!! (nechcem vedieť, koľko ich ešte bolo skrytých pod snehom) A tu presne začínajú výhovorky psíčkarov typu: „Ostatní nezbierajú, prečo by som mal ja!?“ „Nikde nie sú sáčky na exkrementy.“ „Prečo by som to mal zbierať, je to nechutné!“ „To je príroda!“ „Platím dane za psa, tak nech to odstraňuje mestská časť!“ a tak ďalej a tak ďalej až donekonečna. Ideme výrok za výrokom:

„Ostatní nezbierajú, prečo by som mal ja!?“ – Čo takto začať zmenu od seba? Je to taký veľký problém zohnúť sa a pozbierať do sáčku hovienka po svojom milovanom štvornohom priateľovi a potom ich zahodiť do koša? Myslím si, že nie! A keď si stále všetci budú hovoriť, že ostatní to tiež nerobia a preto nebudeme ani my, nikdy sa nedočkáme žiadnej zmeny! Takže ešte raz – začnime zmenu od seba!

„Nikde nie sú sáčky na exkrementy.“ – Je to smutné, ale skutočne je rozvešaných sáčkov na tento účel určených, žalostne málo. A aj keď existujú miesta, kde by mali byť, často tam nie sú. Lebo sa buď domíňali a neboli doplnené, niekto si ich vzal domov, alebo sa stali obeťou vandalizmu. Povedzme si ale úprimne, za takéto sáčky v obchode necháme pár centov. Ja mám tiež vlastné a vždy mám aspoň jeden vo vrecku. Myslím, že tá suma, ktorú zaplatím za tieto sáčky mi stojí za to aby bolo moje okolie menej „okakané“.  A mala by za to stáť každému.

„Prečo by som to mal zbierať, je to nechutné!“ – Toto sa mi zdá ako úplne najhlúpejšia výhovorka zo všetkých. Je to Váš priateľ, Váš člen rodiny, spravil by pre Vás všetko a jeho výlučok je podľa Vášho názoru nechutný a proste ho nechytíte. Zvláštne, takže aj keď sa Vám stane doma nehoda, tak zostane na dlážke!? Či tam to pozbierate a vyhodíte? Doma Vám to už problém nerobí? Ak sa Vám to zdá nechutné, nemyslím si, že ste správnym majiteľom psa. Nikdy mi nerobilo problém zdvihnúť hovienko po mojom psovi, dokonca aj keď bolo redšieho skupenstva (vtedy sa síce nedá zobrať celé, ale aspoň čo-to). Po cudzom psovi by som to chápala, nepoznáte ho a je to divné, ale po Vašom vlastnom maznáčikovi sa mi to nezdá normálne a ako výhovorka to predo mnou určite neobstojí.

„To je príroda!“ – v meste tej prírody už veľa nenájdeme, takže táto výhovorka je úplne zbytočná. Keď to Váš chlpáč naloží na stred chodníka asi len veľmi ťažko sa to vstrebá do pôdy. S najväčšou pravdepodobnosťou to skončí nejakému šťastlivcovi na topánke a ten bude doma preklínať všetkých psov, keď si doma z členitej podrážky bude vyrýpavať tento hnedý darček. Hovienka jednoducho na ulice nepatria a je jedno či sú na tráve alebo betóne. A taktiež mi nedá nepodotknúť, že väčšina z psíčkarov kŕmi svojich psíkov kadečím možným synteticky upraveným len nie prirodzenou stravou -  tým chcem povedať, že teda ani ich výlučky nie sú veľmi „prírodné“, ale to už len na okraj.

„Platím dane za psa, tak nech to odstraňuje mestská časť!“ – Zo všetkých výhovoriek moja najobľúbenejšia. Platíme dane za psa a čo z toho? Smetiakov na výlučky je málo, sáčikov na hovienka taktiež, výbehov pre psov na zaplakanie. Tak čo sa deje s daňou za psa? No tak samozrejme, nech sa využije aspoň na to, že to po nás odprace... A potom čítam články, v ktorých sú vyjadrenia na čo sa využívajú dane za psa – dočítala som sa koľko peňazí musí každá mestská časť investovať do pozbierania a zničenia psieho trusu. Písali tam tiež, že keby boli psíčkari zodpovednejší a zbierali si po svojich miláčikoch tak by z týchto peňazí mohlo byť niečo úplne iné. Mohli by sa vybudovať výbehy pre psov a psie parky. Keď už toto písali ako ekvivalent využitia daní za psa tak na Vašom mieste by som okamžite od tejto chvíle zdvihla každý jeden kúsok čo z Vášho chlpáča vypadne! A keby sa napriek tomu nikde nezjavovali výbehy a psie parky – konečne by sme, my psíčkari, mali naozaj argument. Prišlo by sa s otázkou: „Na čo sa využívajú dane za psa?“ a nikto by nevedel odpovedať, pretože hovienka by už neboli na uliciach a tak by ich nemuseli mestské časti odpratávať a ničiť a teda peniaze z týchto daní zostali nevyužité. A my by sme mohli začať s tým, že my ako psíčkari platiaci dane chceme aby tieto peniaze boli využité na to na čo sa platia. Chceme výbehy a parky pre psov! Myslím si, že toto by Vás skutočne mohlo nakopnúť ku zbieraniu výlučkov Vášho psíka.

Hor sa teda do zbierania! :o)

Voľný pohyb psa

Milujem psy, vždy som ich milovala a vždy ich budem milovať. Viem akú má každý z nás radosť, keď vidí svojho miláčika pobehovať voľne pusteného. Ale dokážem pochopiť aj ľudí, ktorí sa psov boja a v situácii kedy vidia nejakého voľne pusteného vytuhnú a stane sa z nich kôpka nervov. Je mi ľúto, že sme k sebe takí neohľaduplní. Ale tu nejde len o psíčkarov a nepsíčkarov. Ale aj psíčkari medzi sebou.

Začneme teda toleranciou od psíčkara pre psíčkara

Verím, že mnohým sa nám už stalo niečo takéto:

Venčíte si svojho psíka vonku. Máte ho na vodítku. Zrazu zbadáte, že sa proti Vám valí neznámy pes. Bez vodítka. Bez náhubku. Za ním vidíte jeho spokojného majiteľa. Spustíte krik: „Prosím Vás, chyťte si ho!“ na čo sa Vám vráti odpoveď typu: „On je dobrý, nikomu nič nespraví!“

Myslím, že ide o úplne klasickú situáciu. Majiteľ voľne pusteného psa však nerieši čo ten Váš. Váš pes môže v strese reagovať hocijako, ale to  už tomuto majiteľovi nepríde na rozum. A aj keby bol Váš pes v pokoji a v strese ste len Vy, tak či tak to na neho prenesiete a môže reagovať skutočne nevyspytateľne. A ak príde k tomu, že voľne pustený pes k nemu dobehne a Váš pes, ktorý je na vodítku, to vyhodnotí ako útok a napríklad ho pohryzie, predpokladám, že jeho majiteľ Vám ešte aj pekne vyhubuje akého to máte agresívneho grázla a že by mal mať náhubok. Ani mu nenapadne, že to celé je jeho chyba. Že keby si psa chytil, alebo odvolal (to by musel byť pes samozrejme vycvičený) tak by k ničomu takémuto nemuselo prísť. Nespomenie si, že ste na neho volali s prosbou aby nejakým spôsobom svojho psa zastavil. Nie! On má predsa svoju pravdu. Prečo sa nemôžeme tolerovať vzájomne? Každý máme iný vkus a iné potreby. Niekto chce mať doma čivavu, niekto vlkodava, iný buldoga. Všetko je to v poriadku. Samozrejme by ho mal mať vychovaného. Pes by mal hlavne zvládať dokonalé odvolanie resp. privolanie v hocijakej situácii. Chápem ľudí s malými psami, že si ich berú na ruky, keď vidia väčšieho psa. Nepoznajú ho a vedia, že ak k niečomu príde, tak ich maličký nemá šancu (síce je pravda, že potom často bývajú práve tieto maličké psy nesocializované a neznesú sa so žiadnymi psami). Chápem, že niekto so psom nechce okolo nás prejsť, možno preto, že jeho pes nie je socializovaný, je to fenka, ktorá sa hára, alebo má nejaký iný problém a obíde nás. Keď vidím, že sa nám nemá ako riadne vyhnúť, ale snaží sa psa držať čo najkratšie, spravím to isté. Skrátim vôdzku a prejdem čo najrýchlejšie okolo aby sa k sebe psy nedostali. Nemôžete vedieť čo ten druhý pes a jeho majiteľ... Veľmi sa mi pre takéto prípady páči nápad „žltá stužka“ – ak ste o tom nepočuli, tak je to o tom, že ak je Váš pes nesocializovaný, hárajúca fenka, pes z útulku, ktorý potrebuje svoj priestor, atď. a proste potrebujete aby sa k Vám iný pes nepriblížil, tak dáte psíkovi na obojok žltú stužku. Neviem ako veľmi sa toto dostalo do povedomia psíčkarskej komunity.

Späť k situácii – predstavte si teda, že stojíte a beží k Vám ten cudzí voľne pustený pes. Požiadate teda majiteľa aby si ho chytil. Ten na neho zavolá „K nohe!“ „Ku mne!“ alebo niečo obdobné. Pes sa okamžite zrotuje a beží naspäť k svojmu majiteľovi. Myslím si, že takto by to malo byť úplne prirodzené. Môj názor je, že nevychovaného a nevycvičeného psa, ktorý nezvláda základný a najdôležitejší povel a to privolanie, by si nemal nikto nikde dovoliť pustiť ako sa hovorí „na voľno“. Psíčkarský svet by bol hneď krajší :o)

A teraz prechod k tolerancii od psíčkara k nepsíčkarovi

Ako som už vyššie spomínala – nie všetci ľudia milujú psov, niektorí sa ich dokonca aj boja. Preto by sme mali my psíčkari rešpektovať ich strach. Nepúšťať psa na voľno na miestach, ktoré na to nie sú vyhradené a kde sú ľudia. Keď už chcete porušovať zákon (pretože voľných výbehov určených pre psov je žalostne málo) tak sa aspoň poobzerajte a pustite ho z vodítka až v prípade, že okolo Vás nie je žiadna iná osoba, ktorá by mohla mať s voľne pobehujúcim psíkom problém. Rovnako ako v predošlom úseku (o tolerancii od psíčkara pre psíčkara) by ste psíka nemali púšťať pokiaľ ho neviete bez problémov zavolať naspäť. A v prípade, že zbadáte, že sa vo Vašej blízkosti zjaví nejaký človek, okamžite psíka privolať a dať na vôdzku, alebo aspoň ho držať kým zase tento človek niekam nezájde. Takto predídete mnohým nepríjemným situáciám – ako je zbytočný krik cudzej osoby na Vás a Vášho psa a toho následkom zbytočný stres psa aj Vás, možno predídete dokonca aj nejakému úrazu Vášho psa – nemôžete vedieť na akého človeka ste narazili, či do Vášho miláčika nekopne, alebo ho inak neudrie.

Som presvedčená o tom, že keby sa dodržiavali „pravidlá“, ktoré sú uvedené vyššie v texte bolo by spolunažívanie psíčkarov s psíčkarmi a aj psíčkarov s nepsíčkarmi oveľa príjemnejšie a harmonickejšie ako je dnes. Verím, že mnohých z Vás tento článoček aspoň trošku navedie k tomu aby začali k takejto tolerancii inak pristupovať. Veľmi sa teším na deň, kedy nás psíčkarov, nebudú mať ostatní za čo kritizovať. A my psíčkari potom budeme skutočne môcť bojovať za viac výbehov a smetiačikov so sáčikmi na trus, pretože mestské časti už nebudú môcť tvrdiť, že peniaze, ktoré získavajú z dane za psa, sa míňajú na upratovanie exkrementov a ich likvidáciu.

Hor sa do tolerancie – každý začneme od seba! :o)

© 2015 Všetky práva vyhradené.

Tvorba web stránok zdarma Webnode